O nás

História

Uprostred kráľovstva Slanských vrchov sa nachádza unikátna lokalita najstarších opálových baní na svete. Dubnícke bane sú medzinárodne, historicky aj kultúrne významnou oblasťou, ktorej korene siahajú až do predrímskych čias. Vzácny slovenský opál očaril nejedného panovníka, alchymistu či básnika. Dodnes môže fascinovať aj Vás. Nahliadnite do minulosti magického opálu.

Preloader
  • Bane opäť otvorené!

    V roku 2015 sa podarilo bane znovu sprístupniť a vytvoriť základný turistický okruh.

  • Strom života

    Pred koncom tisícročia sa skupiny dobrovoľníkov usilovali bane ochrániť pred nájazdami vandalov, zlodejov a iných dobrodruhov, ktorí do nich nelegálne vstupovali a bezohľadne ničili ich históriu. Vypracovali prvé plány ich sprístupnenia a turistického využitia.

  • Koniec opálových baní

    V roku 1922 bola ťažba v opálových baniach ukončená a bane na ďalších takmer 100 rokov zatvorené.

  • Posledný nájomca

    Posledným nájomcom starej éry ťažby opálu bola francúzska firma Bittner – Belangenoy.

  • Nová správa baní

    Správa opálových baní sa odlúčila od Banského riaditeľstva v Banskej Štiavnici a priradila k správe Soľnej Bane v Solivare.

  • Snahy o oživenie banskej ťažby

    Opálové bane navštívil prof. Dr. František Slávik, významný český mineralóg, aby posúdil stav baní a zvolil ďalší postup prác.

  • Československý opál

    Po 1. svetovej vojne sa Rakúsko-Uhorsko rozpadlo a opálové bane sa stali súčasťou  Československa.

  • O bane nie je záujem

    Do roku 1911 hospodáril v opálových baniach štát. Hoci boli snahy o ich odpredanie, záujemcovia v dôsledku vypuknutia  1. sv. vojny od zmluvy odstúpili.

  • Koniec brúsenia opálov

    V roku 1903 bolo brúsenie opálov v Dubníku zastavené.

  • Štátna ťažba

    Rozhodnutím Ministerstva financií v Budapešti prešli opálové bane do prevádzky štátu, to znamená, že prevádzku prevzal vlastník, ktorý po desaťročia usmerňoval ťažbu opálu.

  • Modernizácia banského odvetvia

    Technológie sa  modernizujú aj v banskom priemysle, o čom svedčí postavenie ťažného parného stroja a pulzometra. Eggerovci v tomto období objavili veľké množstvo drahokamu v mieste, ktoré sa dodnes nazýva Gizelina kaplnka. Po objavení opálu v Austrálii a jeho postupnom prenikaní na svetové trhy sa Eggerovcom prestalo dariť a nájmu sa v roku 1896 vzdali.

  • Koniec Goldschmidtovskej éry

    august 1880 získla nájom opálových baní statkár Jozef Bánó a bratia Eggerovci. V prvých rokoch sa im darilo. V Dubníku postavili novú brusiareň, v štôlni Viliam dali vybudovať prvú banskú koľajovú železničku. V roku 1886 Jozef Bánó svoj podiel Eggerovcom predal.

  • Vrchol opálovej slávy

    V roku 1873 sa konala významná svetová výstava vo Viedni, na ktorej si opál získal pozornosť a priazeň panovníka Františka Jozefa I. Ten udelil Adolfovi Ľudovítovi Goldschmidtovi rytiersky rád, šľachtický titul a predikát von Libanka.

  • Goldschmidtovská tradícia pokračuje

    V roku 1871 zomiera Emília Goldschmidtová na tuberkulózu. Po smrti matky pokračuje v rodinnej tradícii prvorodený syn Adolf Ľudovít Goldschmidt von (de) Libanka.

  • Goldschmidtovci v Dubníku

    V roku 1862 bol nájom Emílie Goldschmidtovej predĺžený.

  • Prvá dáma opálových baní

    Salomon Johann Nepomuk Goldschmidt zomrel náhle vo veku 47 rokov. Nájmu sa ujala vdova Emília, rod. Polláková. Stala sa tak prvou a aj poslednou dámou na čele banského podniku v Dubníku.

  • Zlatá éra opálu

    V auguste roku 1845 preberá bane uznávaný viedenský klenotník Salomon Johann Nepomuk Goldschmidt. Dômyselný podnikateľský plán čoskoro priniesol svoje “ovocie” a ťažba po rokoch začala byť výnosná. Okrem iného sa Johann Nepomuk zasadil o obrovskú popularitu drahokamu a jeho predaj. Zaviedol nový systém klasifikácie a hodnotenia opálu a v baniach zamestnával približne 350 baníkov.

  • Prvé mapy Dubníckych baní

    Novým nájomcom baní sa stal advokát Gabriel Fejérváry, ktorý vytvoril pravdepodobne prvé banské mapy tejto oblasti. Práve on sa zaslúžil o systém “správneho” dobývania a pre lokalitu sa začala črtať veľká budúcnosť.

  • Ťažké časy dubnického opálu

    Jozef Rumpler živelnou povrchovou ťažbou opálu devastoval ložisko, na základe čoho mu bol nájom odobratý a nový prenájom získal Marek Szentiványi. Po ňom nastalo v baniach ticho, nenašiel sa totiž žiadny záujemca, ktorý by sa o nájom uchádzal.

  • Opálové šarvátky

    Zdá sa, že sa o ťažbu opálu viedli mnohé spory. Koncom 18. storočia zveruje monarcha ťažbu viedenskému klenotníkovi Jozefovi Rumplerovi. Netrvá však dlho a nájom baní opätovne preberá spoločnosť Neumány. Ani tá však svoju pozíciu na Slanských vrchoch neustojí a do čela baní sa vracia Jozef Rumpler, ktorý opál ťaží..Dozvedieť sa viac...

  • Správa o stave opálových nálezísk

    V roku 1789 vypracoval Anton Ruprecht, profesor baníckej akadémie v Banskej Štiavnici, správu o stave opálových nálezísk. V nej je dodnes uchovaný obraz existujúceho banského priestoru, spolu s dobovými návodmi a plánmi. Za jeho prítomnosti sa v bani Libanka otvorila prvá pokusná štôlňa.

  • Neumány a Koletsch

    Počas panovania Jozefa II. dostala výhradné dobývacie právo spoločnosť Neumány a Koletsch.

  • Opálový velikán Harlekýn

    V roku 1775 našli na dne potoka v Červenici najväčší opál na svete, známy je pod menom Harlekýn. Vážil 607 gramov a ohodnotili ho na 700-tisíc holandských guldenov. Dnes sa nachádza v zbierke prírodovedného múzea vo Viedni.

  • Najstaršie opálové bane sveta

    Anselmus de Boodt, osobný lekár cisára Rudolfa II. a zakladateľ modernej mineralógie, opisuje vo svojej práci Gemmarum et lapidum starú, zavalenú baňu na drahý opál, čím potvrdzuje prítomnosť ťažby v Slanských vrchoch dávno predtým, ako o nej boli vydané prvé písomné zmienky.

  • Jediní na svete

    Hľadanie magického opálu bolo úspešné. Svedčí o tom príkaz cisára Rudolfa II., adresovaný Štefanovi Kecerovi z  Pekľan, ktorým mu nariaďuje sprístupniť svoj pozemok ťažbe drahých kameňov. Tento písomný doklad potvrdzuje, že opálová baňa pri Červenci je oficiálne najstaršou na svete. Do odhalenia ďalších ložísk opálu v Mexiku a Austrálii bola..Dozvedieť sa viac...

  • Veľké opálové hľadanie

    Prvá písomná zmienka o drahom opáli na našom území pochádza zo 14. mája 1597, kedy cisár Rudolf II. Habsburský vydáva povolenie pre Alberta Veľkého, považovaného za najväčšieho mysliteľa stredoveku, hľadať vzácny opál po celom území Uhorska.

  • Svadobný dar kráľovnej Izabely

    Keď sa Izabela Jagelovská, dcéra poľského kráľa Žigmunda I., v roku 1539 vydávala za uhorského kráľa Jána Zápoľského, do daru dostala výnimočný šperk. Impozantný zlatý prívesok bol osadený šestnástimi opálmi v tvare slzy, ktoré bezpochyby pochádzali z lokality Slanských vrchov. Dodnes je tento klenot uložený v zbierkach múzea v Budapešti.

  • Začiatok ťažby v hlbinách Slanských vrchov

    O ťažbe opálu v Slanských vrchoch ešte pred naším letopočtom hovoria mnohé miestne povesti. Hlbinná ťažba však na základe odborného posúdenia oblastných nálezov začala okolo 11. storočia.

  • Opál na čelenke Kleopatry

    Ako sa dostal opál do mesta Alexandra Veľkého? Kto obýval divoké územie v Slanských vrchoch? Za úspešným putovaním krásneho opálu stoja germánske kmene a podnikaví rímski obchodníci, ktorí si nenechali ujsť príležitosť potešiť o nič menej čarovnú egyptskú kráľovnú. Je pravdepodobné, že počiatky ťažby kráľa drahokamov, ako Rimania opál nazývali,..Dozvedieť sa viac...

  • Slovenský opál v staroveku

    Opál svojím pôvabom očaril gréckeho básnika Onomakrita natoľko, že ho vo svojej básni prirovnal k detskej tváričke. Obdivom nešetril ani rímsky filozof Gaius Julius Solinus, ktorý záhadnému kameňu šesťdesiatich farieb pripísal v diele Polyhistor mimoriadne magické účinky. Rímsky prírodopisec Plínius v knihe Naturalis Historia, jednej z prvých encyklopédií staroveku, píše:..Dozvedieť sa viac...

Minerály

Slovenský opál je certifikované zemepisné označenie drahého opálu, ktorý pochádza z ložísk v Slanských vrchoch na Východnom Slovensku. Slovenský opál je prírodný amorfný oxid kremičitý s premenlivým obsahom vody (SiO2. nH2O) charakteristický svojou hrou farieb a vysokou estetickou hodnotou.

Slovenský opál predstavuje mineralogicky najcennejší typ opálu – opál AG. Na základe svojej definície v úradnom vestníku sa delí na tri variety: mliečny – základ tvorí biely priehľadný a polopriehľadný opál, mliečny s hrou farieb viditeľnou na povrchu i vnútri opálu, krištáľový – základ tvorí krištáľovopriehľadný a polopriehľadný opál s hrou farieb viditeľnou na povrchu i vnútri opálu. Matrix tvorí materská andezitová hornina, ktorá je čiastočne presýtená opálovou hmotou, ktorá vytvára plôšky, vrstvičky, žilky opálu s hrou farieb.

Lokalita

NETOPIERE V SLANSKÝCH VRCHOCH

NETOPIERE V SLANSKÝCH VRCHOCH

Súčasťou Slovenských opálových baní je Chránený areál Dubnícke bane, ktorý bol vyhlásený v roku 1964 na ochranu netopierov. V súčasnom období opálové bane sú domovom cca 4000 jedincov netopierov. V CHLÚ Červenica hibernuje 11 druhov: Podkovár veľký – Rhinolophus ferrumequinum Podkovár malý – Rhinolophus hipposideros Netopier veľký – Myotis myotis Netopier brvitý – Myotis emarginatus Netopier Blythov alebo ostrouchý – Myotis Blythii Netopier vodný – Myotis daubentonii Netopier pobrežný – Myotis dasycneme Netopier fúzatý – Myotis mystacinus Uchaňa čierna – Barbastella barbastellus Ucháč svetlý – Plecotus auritus Večernica pozdná – Eptesicus. Kvôli ich zimovaniu nerobíme free live prehliadky od 1 októbra do 31. Marca. V tomto období organizujeme len klasický turistický okruh, ktorý nezasahuje do miest ich zimovísk.

MINERÁLY V SLANSKÝCH VRCHOCH

MINERÁLY V SLANSKÝCH VRCHOCH

Od osady Dubník približne 500 m sa nachádza ortuťové ložisko Dubník – Hg rudy. Rumelka bola prvým nerastom, ktorý sa začal na tomto území ťažiť. Ťažba prebiehala od 15. do konca 18. storočia.

V roku 2002 bola ukončená úloha Komplexné zhodnotenie zatvoreného ložiska Dubník – ortuťové ložisko.

Rumelka sa tu nachádza vo forme impregnácií s pyritom a markazitom a tiež v podobe žiliek hrubých do 1,5 mm.

Druhotné, alebo sekundárne minerály, nachádzajúce sa v Slovenských opálových baniach: limonit, alunogén, halotrichit, fibroferit, melanterit, jaroshit, copiapit, pickeringit, co-pickeringit, epsomit, hydrohexit, sádrovec a iné sírany.

Sprievodné minerály: pyrit, markazit, chalcedón, antimonit

FLÓRA SLANSKÝCH VRCHOV

FLÓRA SLANSKÝCH VRCHOV

Opálové bane sú časťou pohoria Slanské vrchy podľa fytogeografického členenia radíme ich do oblasti západokarpatskej flóry (Carpaticum occidentale) a do obvodu predkarpatskej flóry (Praecarpaticum).

V extrémnych podmienkach hrebeňov nájdeme kyslé porasty bukov obohatené o prítomnosť chvostníka jedľovitého, bielomachu sivého a čučoriedky obyčajnej.

Pre celé územie sú charakteristické rozmanité druhy orchideí, ktoré rastú všade roztrúsene. Vzácny je napríklad horec luskáčikovitý, kukučka vencová a mechúrik stromkovitý. Ozdobou vrcholu Šimonky je prilbica pestrá podobná prilbici modrej.